Mesto Senica
  • SK
Titulka   >  Záhorácka stena slávy
publikované: 21.11.2017 - 14:18  //  aktualizácia: 21.11.2017 - 14:25  //  zobrazené: 118

Ján Mudroch

Maliar a pedagóg
* 28. 03. 1909 (Senica)
† 04. 02. 1968 (Bratislava)

 

Ján Mudroch, významný slovenský maliar sa narodil 28.marca 1909 v početnej rodine kožušníka Pavla Mudrocha  v obci Sotina, dnes súčasť mesta Senice, ako najstarší spomedzi siedmich súrodencov. Prvé sklony k maľovaniu sa u neho prejavili už v detstve. Vplyv na jeho vývoj mala samozrejme i Sotina, kde prežil svoje detstvo. Zachytáva ju i na niekoľkých obrazoch. Jeho druhou záľubou bola hudba. Rád hrával na husliach a počúval klasickú hudbu.
 
V roku 1926 sa zapísal do súkromnej maliarskej školy Gustáva Mallého v Bratislave. Tu získal základy techniky kreslenia a maľovania. Konečne sa mohol venovať svojej celoživotnej záľube - maľovaniu. V roku 1932 prestúpil na najstaršiu umeleckú školu v Čechách - Akadémiu výtvarných umení do Prahy k vynikajúcemu pedagógovi, umelcovi prof. Willimu Nowakovi. Po úspešnom výstavnom debute v Prahe v r. 1937 sa vrátil do Bratislavy. Od prvých dní sa aktívne zapájal do kultúrneho života. Tesne pred vypuknutím 2.svetovej vojny spolupracoval najmä s predstaviteľmi nadrealistického hnutia Avantgarda 38 a začal ako pedagóg pôsobiť na Škole umeleckých remesiel v Bratislave a v rokoch 1939 - 41 na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej.
Kvôli svojim protifašistickým názorom a obavy z možného útoku nacistov na jeho osobu sa rozhodol z Bratislavy vrátiť naspäť do Senice, kam si previezol tiež i celú svoju zbierku. Na konci vojny bola Senica bombardovaná a žiaľ bolo zničených a stratených okolo tristo jeho obrazov. Niektoré obrazy dokonca použili, aby nimi zakryli vybité okná. V zbierkach galérie sa z tohto obdobia zachoval akvarel Sotina.
 
Mudroch sa v rokoch druhej svetovej vojny svojim umením dotkol tých najpodstatnejších bodov ohrozenia ľudskej existencie. Vyjadril ním jednoznačný a rozhodný odpor voči vojnovým hrôzam. Spolok slovenských umelcov v roku 1944 vydal prvú Mudrochovu monografiu. Sú v nej zachytené jeho najvýznamnejšie obrazy - Katastrofa, Nešťastie.
V povojnovom období vstupuje ako nadšený organizátor nového kultúrneho umeleckého života. Jeho zásluhou prišlo k obnoveniu Umeleckej besedy slovenskej. Ľudí očaril prehliadkou ľudového umenia a detskej kresby. Organizuje výstavy popredných slovenských umelcov napríklad svojmu priateľovi, nebohému kolegovi Mikulášovi Galandovi usporiadal výstavu.  Pomocnú ruku podal i pri vzniku časopisu Kultúrny život. Svoju činnosť začínala rozvíjať Slovenská národná galéria, pri ktorej zrode stál i on. Najväčšiu zásluhu mal pri zakladaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorej sa stal i prvým rektorom. Splnil si tým svoj osobný záväzok voči slovenskému výtvarnému umeniu, lebo už pred druhou svetovou vojnou cítil potrebu, vzniku, založenia vysokého umeleckého školstva, ktoré dovtedy na Slovensku neexistovalo. Počas dlhoročného pôsobenia na VŠVU vychoval 31 žiakov a tým prispel k formovaniu sa mladej nastupujúcej umeleckej generácie.
Popri pedagogickej a riadiacej práce Ján Mudroch neustal vo vlastnej tvorivej činnosti.
V roku 1963 mu bol udelený titul zaslúžilého umelca. Zomrel nečakane po krátkej chorobe v nedožitých šesťdesiatich rokoch v Bratislave. Možno nemusel zomrieť, keby v horúčke nebol prišiel do školy na hodnotenie prijímacích skúšok.
Po umelcovej smrti sa v pozostalosti objavili dovtedy nikdy nevystavené ani nepublikované kresby, ktoré vznikali nepretržite v priebehu celej jeho umeleckej činnosti. V Senici zosilnelo vedomie jeho celospoločenského, celonárodného zaradenia, ktoré postupne prerástlo do sféry stáleho záujmu o maliarovu umeleckú osobnosť. V roku 1968 bol menovaný národným umelcom in memoriam. Senickej verejnosti boli s veľkým záujmom jeho obrazy predstavené až v roku 1969 v zasadačke Mestského národného výboru a v rokoch 1985, 1996 v Záhorskej galérii. K nedožitej storočnici narodenia umelca v roku 2009 Záhorská galéria v Senici vo svojich priestoroch zorganizovala samostatnú výstavu diel Jána Mudrocha. Tu po prvý raz bola verejnosti sprístupnená celá senická zbierka Mudrochovej tvorby pozostávajúca z 27 obrazov a 38 kresieb, dovtedy sa obrazy a kresby spolu nevystavovali. Pri tejto príležitosti vyšiel aj zborník Ján Mudroch – Obrazy a kresby. K jubileu Slovenská pošta vydala i známku s farebnou reprodukciou obrazu Žena s čiernym klobúkom.
 
Ján Mudroch je popredný predstaviteľ významnej skupiny slovenských výtvarných umelcov Generácia 1909, ktorá dozrievala a nastupovala v posledných rokoch druhej svetovej vojny. Bol dôležitým pokračovaním línie, ktorú v slovenskom výtvarnom umení začala zakladateľská generácia spolu s úsilím Mikuláša Galandu a Ľudovíta Fullu. Mudroch bol nielen vynikajúci maliar, kresliar, ale i pedagóg, ktorý svojim žiakom venoval veľa zo svojej tvorivej energie s pocitom, že jeho učiteľské pôsobenie je zmysluplné a potrebné. Svoje pedagogické pôsobenie chápal ako vážne celoživotné poslanie, ktoré sa nedá ničím nahradiť. Každému študentovi dával možnosť slobodnej voľby vlastného smerovania. Prosto sa odovzdával mladším pokoleniam. Vychoval celé generácie úspešných maliarov. Ako vedúci Oddelenia portrétneho a kompozičného maliarstva v Bratislave vychoval spolu 48 žiakov, z ktorých zo Záhoria pochádzajú Ľudovít Hološka z Jablonice a Lýdia Štolcová zo Senice. Bol v neustálom pracovnom tempe - člen viacerých organizácií:  Umeleckej besedy v Prahe, Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave, Spolku slovenských umelcov a Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Mudrocha okrem maliarskej tvorby zaujímal i celý umelecký život na Slovensku. Pracoval na vybudovaní všetkých potrebných náležitostí samostatného umeleckého vývoja spojeného s vybudovaním jeho infraštruktúry, ktorá na Slovensku abstinovala.
Popri maľovaniu sa venoval i kresleniu, ktoré viac zostávalo akosi v pozadí popri jeho maliarskej tvorbe. Na rozdiel od maľby, v ktorej obrazy boli často autorom premaľovávané, kresba ostala zachovaná v pôvodnej podobe.
V jeho umení má významné postavenie i žena. Ženy kreslil veľmi často a zachytával ich v najrôznejších životných situáciách. Okrem manželky veľmi často a rád kreslil svoje deti. Tejto tematike bola i venovaná kniha Maliar a modelka, ktorá bola obohatená veršami Štefana Žáryho.
Rodnú Senicu naposledy navštívil dva roky pred smrťou v roku 1966, keď sa stretol na besedách so žiakmi senických stredných škôl. Svojou umeleckou tvorbou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti moderného slovenského výtvarného umenia.
O tom, že si Seničania svojho rodáka neustále vážia i dnes, svedčí pomenovanie jeho menom ulice v časti Sotina – Mudrochova ulica, Záhorskej galérie Jána Mudrocha a medzinárodnej súťažnej výstavy detskej výtvarnej tvorby Mudrochova paleta. Záhorská galéria Jána Mudrocha spravuje i zbierkové fondy maliara. V spolupráci so Základnou Ján Mudroch, Seničan, bol mimoriadne činorodý nie len vo vlastnej tvorbe maľba a kresba, ale má veľký podiel na  vybudovaní základov výtvarného školstva na Slovensku – výchove odborných pedagogických kádrov a škôl.
 
 
 
NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. MUDROCHA NA SLOVENSKÝCH AUKCIÁCH: 
500 000 Sk - Kytica. Medzi 1940-43. Olej na kartóne. 72x43 cm. 
350 000 Sk - Kytica lúčnych kvetov v modranskej váze. Okolo 1952-55. Olej na sololite. 64x49 cm. 
340 000 Sk - Kytica v ľudovom džbáne. Okolo 1941. Olej na plátne. 70x60 cm.

FOTOGALÉRIA

NOVINKY E-MAILOM

NOVÉ INFORMÁCIE, ČO SA PRIPRAVUJE, ČO SA UDIALO NA VÁŠ E-MAIL, PRIHLÁSTE SA UŽ DNES!