Vence na znak úcty a vďaky
Pri soche Víťazstvo na Námestí oslobodenia sa 4. apríla predpoludním konala pietna slávnosť pri príležitosti 67. výročia oslobodenia Senice. Stalo sa tak za účasti predstaviteľov samosprávy mesta, štátnej správy, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, občianskeho združenia Delostrelec, zástupcov politických strán a hnutí, občanov a žiakov základných škôl. Mesto Senica bolo spod fašizmu oslobodené 7. apríla 1945.
Po položení vencov sa prítomným prihovoril primátor Senice Ľubomír Parízek, ktorý zdôraznil, že 2. svetová vojna nie je len smutná časť svetových dejín, o ktorej sa naše deti učia na hodinách dejepisu. Bola to vojna, ktorá priamo vtrhla do života mnohých z nás a našich predkov. Nebola to vojna vzdialená stovky kilometrov, ktorú by ľudia sledovali len na obrazovkách televízorov, ale bola to vojna, ktorá zasiahla aj obyvateľov nášho mesta Senica priamo v ich domovoch, kvôli ktorej zomierali naši najbližší.
Primátor Senice ďalej povedal, že nechceme a ani nemôžeme dopustiť, aby nastupujúce generácie zabúdali na históriu. Veď každá vojnová obeť mala konkrétnu tvár, vlastný osud a právo na život. Náš národ, ak si chce zachovať česť a úctu k sebe samému, nikdy nesmie zabudnúť na hrdinstvo svojich osloboditeľov, ani na hrdinstvo svojich predkov, ktoré preukázali, keď vzdorovali násiliu.
Sloboda vstupovala do nášho mesta podľa záznamov kronikára takto: Prvé ustupujúce vojská nemeckej armády začali prechádzať naším mestom 29. marca a 1. apríla. Medzi ustupujúcim vojskom boli aj zajatí ruskí vojaci. Prvé bombardovanie zažila Senica na Veľkonočný pondelok a bombardovania sa opakovali každý deň. 5. apríla ustúpila časť nemeckého vojska. 6. apríla pri Surovinách a za Párovcami Nemci zakopali ťažké delá. Front, ktorý sa približoval od Surovín, sa nemohol do Senice prebiť. Červená armáda sa o to pokúšala sedemkrát. Najprudšie boje boli 7. apríla od tretej do sedemnástej hodiny. Ustupujúca armáda vyhodila drevené mosty do Sotiny a Čáčova. Prechodom frontu bol poznačený skoro každý dom a z miest okresu mala Senica najväčšie škody. Na Kaplinskom poli vzniklo letisko. Vo všetkých väčších budovách, školách, úradoch, kasárňach boli umiestnení ranení vojaci. Padlých vojakov pochovávali na cintoríne. Dôstojníkov na námestí pred katolíckym kostolom. Neskôr po vojne boli ich telá prevezené a pochované na Slavíne v Bratislave. Pri oslobodzovaní Senického okresu zahynulo 455 vojakov Červenej armády a rumunských vojakov. Pri prechode fronty zahynulo v okrese vyše 200 civilných obyvateľov a ďalších vyše 300 občanov odvliekli fašisti pred príchodom fronty.
bar
