Tichí svedkovia minulosti: Poznáte históriu zaniknutých senických cintorínov?
Pri každodennom prechádzaní okolo budov, ako sú Záhorská knižnica či Základná umelecká škola (ZUŠ) v Senici, málokto tuší, že tieto lokality sú úzko spojené s históriou pochovávania v našom meste. Vývoj pietnych miest v Senici odráža nielen demografický rast, ale aj historické udalosti a spoločenské zmeny, ktorými mesto prešlo.
Prvý cintorín sa nachádzal priamo na námestí
Úplne prvý známy cintorín v Senici sa rozkladal v samotnom centre mesta, v bezprostrednom okolí dnešného rímskokatolíckeho kostola a kaplnky sv. Anny.
V minulosti tento areál ohraničoval obranný múr. Keďže však časom hrozilo jeho zrútenie, vtedajší farár Beňovský ho nechal odstrániť a nahradiť charakteristickým ohradením s reťazami, ktorého časti sa na mieste zachovali dodnes. Významnejší a majetnejší mešťania bývali v tom období pochovávaní priamo v kryptách pod kostolom a kaplnkou sv. Anny, kde sa dodnes nachádza šesť barokových rakiev.
Presun k dnešnej knižnici a umeleckej škole
Z priestorových dôvodov sa neskôr pohrebisko presunulo z námestia do priestorov, kde dnes sídli Základná umelecká škola a Záhorská knižnica.
Toto pietne miesto bolo rozdelené na základe konfesií, čo bolo pre vtedajšiu spoločnosť kľúčové. Evanjelici a katolíci tak mali pre pochovávanie vyhradené vlastné, oddelené sektory. Súčasťou areálu bola aj kočiareň pre pohrebný voz a dom hrobára. Na okraji tohto cintorína sa nachádzalo vyčlenené miesto pre ľudí, ktorí zomreli vlastnou rukou, keďže vtedajšie cirkevné pravidlá neumožňovali ich pochovanie na vysvätenej pôde medzi ostatnými zosnulými.
Epidémia cholery a vznik prímestských cintorínov
Významný zásah do správy mesta a pochovávania priniesla epidémia cholery. Kvôli vysokému počtu obetí a riziku šírenia nákazy muselo mesto urýchlene zriadiť samostatný cholerový cintorín v tesnej blízkosti vtedajšieho mestského pohrebiska.
S postupným stavebným a demografickým rozvojom Senice a pripájaním okolitých obcí vznikali samostatné cintoríny aj v jednotlivých mestských častiach – v Čáčove, Sotine a Kunove, ktoré slúžia miestnym obyvateľom.
Dnes tieto bývalé aj súčasné pietne miesta tvoria dôležitú súčasť historickej identity Senice a pripomínajú nám osudy generácií, ktoré formovali podobu nášho mesta.
