17. november pred 36 rokmi
Dnes oslavujeme Medzinárodný deň študentstva na pripomenutie si udalostí z roku 1939, keď boli v Prahe po pohrebe českého študenta medicíny Jana Opletala potrestaní českí študenti zatvorením všetkých vysokých škôl. Zároveň je dnes aj Deň boja za slobodu a demokraciu, kedy opäť štátna moc rozohnala spomienkové zhromaždenie ku dňu študentstva. Hoci rozhodnutím vlády a parlamentu už nie je dňom pracovného pokoja, mnoho stredných, vysokých škôl, úradov, inštitúcií či firiem a podnikov si ho dnes pripomína aj osobitným voľnom. Ale vráťme sa o 36 rokov nazad, do Československej socialistickej republiky, do nášho mesta.
Aká tu bola atmosféra v roku 1989? Vyberáme záznam z kroniky mesta: „V júli sa na stránkach tlače začali pravidelne objavovať protestné ohlasy z podnikov a organizácií organizované komunistickou stranou proti výzve „Několik vět“, ktorú podpísali „Chartisti“ a umelci. Väčšine čitateľov dennej tlače len z obsahov protestov vyplynulo, o čo ide, lebo samotné znenie výzvy zostalo známe len v straníckych organizáciách.“
K protestu sa pripojila aj seničania, i keď väčšina obsah „Několik vět“ nepoznala: „My, členovia a kandidáti OV KSS v Senici s rozhorčením odsudzujeme nepriateľský postup nelegálnych štruktúr k nášmu ľudu, k našej strane a socialistickému zriadeniu.“
O čo teda išlo v dokumente, ktorý 29. júna odvysielali zahraničné stanice Slobodná Európa a Hlas Ameriky? Petíciu iniciovali Václav Havel, Jiří Križan, Stanislav Devátý a Alexander Vondra a jej cieľom bolo upozorniť na nesúlad medzi oficiálnymi stanoviskami o „demokratizácii“ a realitou, kde režim stále potláčal občianske iniciatívy a slobodu. Ku konkrétnym požiadavkám zaradili prepustenie politických väzňov, zrušenie obmedzenia slobody zhromažďovania, ukončenie kriminalizácie nezávislých iniciatív, spolkov a občianskych hnutí, zrušenie cenzúry médií, rešpektovanie práv veriacich občanov či transparentné posudzovanie projektov s vplyvom na životné prostredie. Medzi známych signatárov patrili Ján Čarnogurský, Milan Kňažko, Jiří Bartoška, Bolek Polívka, Michael Kocáb, Hana Zagorová, Zdeněk Svěrák či Rudolf Hrušínský. Celkovo sa stihlo pod ňu do novembrových udalostí podpísať približne 40 tisíc občanov Československa.
Život v republike bežal naoko normálne ďalej. Znova z kroniky mesta Senica:
20. augusta – v amfiteátri sa konali okresné mierové slávnosti Československo-sovietskeho priateľstva
29. augusta – celomestské oslavy 45. výročia Slovenského národného povstania
18. septembra – na porade organizácií KSS informoval konzul ZSSR o súčasnej situácii v prestavbe v Sovietskom zväze
14. októbra – vyhodnotenie 40 rokov socialistického poľnohospodárstva na Okresnej konferencii Jednotných roľníckych družstiev, prišlo 450 delegátov
10. novembra – zasadnutie krajskej komisie pre propagáciu a rozširovanie politickej literatúry
V Bratislave bol väčší protest proti nedemokratickému zriadeniu už 25. marca – tzv. Sviečková manifestácia na Hviezdoslavovom námestí. Lavínu udalostí v republike ale spustilo až násilné potlačenie dvoch študentských demonštrácií 16. novembra v Bratislave a následne 17. novembra v Prahe. Ich brutálne ukončenie aktivizovalo veľmi rýchlo celú spoločnosť.
Spomienka z mestskej kroniky:
„V nasledujúcich dňoch sme boli svedkami mnoho-tisícových zhromaždení v Prahe a Bratislave. V ďalších dňoch sa zhromaždenia občanov organizovali i v menších mestách, na ktorých žiadali občania dialóg s vedúcimi straníckymi predstaviteľmi. V Senici sa takéto zhromaždenie uskutočnilo na námestí pred domom kultúry za prítomnosti 2000-3000 obyvateľov. Akčná skupina „Verejnosť proti násiliu“ vznikla 27. novembra, kedy bol vyhlásený celo-republikový generálny štrajk.
16. decembra usporiadala VPN v Senici pred Domom kultúry sviečkový pochod, na ktorom si minútou ticha uctili pamiatku tých, ktorí v uplynulých rokoch trpeli. Na podnet verejnosti zverejnil týždenník Záhorák výzvu „Několik vět“ vo svojom 51. čísle, takže aj široká verejnosť sa dozvedela, čo bolo obsahom výzvy.“
Koncom roka 1989 sa zakladali nové alebo obnovovali bývalé politické strany. Na Slovensku 12. decembra vznikla prvá nekomunistická vláda s Milanom Čičom, 28. decembra bol za predsedu federálneho zhromaždenia zvolený Alexander Dubček a ktoré zvolilo 2 dni pred koncom roka za prezidenta Česko-Slovenska Václava Havla. Rozvoj demokracie bez vedúcej úlohy komunistickej strany potvrdili prvé slobodné voľby 8. a 9. júna 1990.
fotky z protestných zhromaždení v Senici: Jozef Húšek
