200 rokov od narodenia V. Paulinyho-Tótha
Mesto Senica si v tomto roku pripomína 200. výročie narodenia jedného zo svojich najvýznamnejších rodákov – Viliama Paulinyho-Tótha (1826 – 1877). Na jeho počesť zdobí vstupný panel do mesta nová maľba a v areáli Základnej školy Viliama Paulinyho-Tótha v Senici slávnostne odhalili jeho bustu.
Jeho meno sa v našom meste spája so školou i ulicou, predovšetkým však predstavuje mimoriadne činorodého človeka a národovca, ktorého jeho priateľ Jozef Miloslav Hurban výstižne prirovnal k „meteoru na oblohe Slovenska“.
Narodil sa 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho. O otca prišiel veľmi skoro a detstvo trávil u príbuzných na rôznych miestach, pričom vzdelanie získaval aj v rodnej Senici. Ako 17-ročný prišiel na lýceum do Bratislavy, kde sa stal žiakom a blízkym spolupracovníkom Ľudovíta Štúra. Patril do silnej generácie mladých vzdelancov po boku Janka Kráľa či Jána Francisciho.
So študentskými rokmi mladého Seničana sa spája mimoriadny historický míľnik. V rokoch 1843 – 1844 si do svojho zápisníka zapísal báseň Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Tento jeho zápis je dodnes najstarším zachovaným rukopisom textu našej štátnej hymny – slová, ktoré spievame dodnes, pre národ zachoval práve rodák zo Senice.
Počas revolučných rokov 1848 – 1849 bol najskôr profesorom v Kremnici, neskôr sa stal kapitánom slovenských dobrovoľníkov v boji za práva Slovákov. V roku 1861 sa aktívne podieľal na Memorande národa slovenského v Martine, stál pri zrode a rozvoji Matice slovenskej, pomáhal budovať slovenské školstvo a stal sa prvým predsedom Slovenskej národnej strany. Okrem toho neustále písal básne, prózu i publicistiku.
Pauliny-Tóth nebol len literátom a politikom, záležalo mu na tom, ako sa ľuďom reálne žije. Ako poslanec uhorského snemu sa zaoberal hospodárstvom i dopravou. V roku 1871 predložil návrh železničnej siete, v ktorom plánoval trať vedúcu cez Holíč, Senicu, Brezovú pod Bradlom a Vrbové. Už pred vyše 150 rokmi tak pracoval na modernej dopravnej vízii pre svoj rodný kraj.
Viliam Pauliny-Tóth pracoval s obrovským nasadením až do samého konca, i počas svojej ťažkej choroby. Zomrel 6. mája 1877, krátko pred 51. narodeninami.
Keď budete nabudúce prechádzať popri novom uvítacom paneli, okolo Základnej školy Viliama Paulinyho-Tótha s novou bustou či po Ulici Viliama Paulinyho-Tótha, spomeňte si na tohto výnimočného človeka. Bol to náš rodák, ktorý svojou odvahou, prácou a všestranným talentom spoluvytváral moderné Slovensko.
