Skip Navigation or Skip to Content
Titulka   >  Spravodajstvo
publikované: 06.02.2026 - 12:58  //  aktualizácia: 06.02.2026 - 13:38  //  zobrazené: 19509

Od mamutov po prvé osady: Príbeh Senice starý tisícročia

Pod povrchom dnešnej Senice sa ukrýva vrstevnatá história, ktorá dokumentuje prítomnosť človeka od staršej doby kamennej až po historické obdobia. Archeologické výskumy v lokalitách Kunov, Čáčov a Sotina priniesli v priebehu uplynulých desaťročí kľúčové dôkazy o tom, že toto územie bolo strategickým bodom pre prežitie paleolitických lovcov aj prvých roľníkov. Dnes vieme, že oblasť dnešného mesta je trvale obývaná už približne 7 700 rokov.

Najstaršie stopy ľudskej prítomnosti v regióne siahajú do paleolitu, konkrétne do obdobia medzi rokmi 500 000 až 8 000 pred n. l. Vtedajší obyvatelia, medzi ktorých patril človek neandertálsky aj raný moderný človek typu Homo sapiens, žili v bezprostrednom kontakte s megafaunou doby ľadovej. Významným medzníkom pre miestnu archeológiu bol rok 1961, kedy boli pri výstavbe Kunovskej priehrady odkryté paleolitické náleziská. Robotníci vtedy v hlbokých vrstvách spraše objavili časť kla a stoličku mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius). Tieto nálezy, ktoré sa neskôr stali súčasťou zbierok Klubu priateľov histórie, potvrdzujú prítomnosť obrovských cicavcov, akými boli aj nosorožce srstnaté či jaskynné medvede.

Zásadná zmena v charaktere osídlenia nastala v neolite, teda v mladšej dobe kamennej, okolo roku 5 600 pred n. l. Na územie dnešnej Senice vtedy prišli prví roľníci patriaci ku kultúre so staršou lineárnou keramikou. Ich sídliská sa koncentrovali najmä v lokalitách Kolónia, Sotina a Kunov, kde využívali južné svahy nad záplavovými oblasťami v blízkosti vodných zdrojov. Práve toto obdobie sa považuje za začiatok nepretržitého osídlenia mesta. Archeológovia tu identifikovali nielen pozostatky príbytkov, ale aj dôkazy rozvinutej remeselnej výroby. Nálezy textilných závaží a praslenov svedčia o spracovaní ľanu a živočíšnej srsti na tkáčskych stavoch.

Kľúčovým diagnostickým prvkom pre určenie veku a typu osídlenia je keramika. Nádoby zdobené lineárnymi vzormi, nájdené v Senici a Sotine, predstavujú najstaršie doklady stáleho osídlenia. Tento materiál umožňuje vedcom presnejšie datovanie než staršie kamenné nástroje a pomáha presne včleniť miestne komunity do systému známych archeologických kultúr. Usadlý spôsob života priniesol trvalú materiálnu kultúru, ktorá sa na našom území kontinuálne vyvíjala ďalej.

Kontinuita osídlenia pokračovala aj v neskorších dobách. Významným nálezom z prelomu doby bronzovej a železnej je zlatý diadém z roku 1942, spájaný s prítomnosťou Kimmerijcov. Tento jazdecký národ lukostrelcov je písomne doložený aj v antických dielach, ako je Homérova Iliada. Mladšie dejiny zasa dopĺňa nález hrobu germánskej ženy z doby rímskej v Čáčove. Súbor týchto archeologických faktov potvrdzuje, že územie Senice bolo vďaka priaznivým podmienkam vyhľadávanou lokalitou naprieč všetkými dejinnými epochami.

FOTOGALÉRIA

NOVINKY E-MAILOM

NOVÉ INFORMÁCIE, ČO SA PRIPRAVUJE, ČO SA UDIALO NA VÁŠ E-MAIL, PRIHLÁSTE SA UŽ DNES!