Pavol Stanislav Pius
Významný slovenský básnik
* 6. máj 1943 (Nemčičany)
Pavol Pius, básnickým menom Pavol Stanislav sa narodil 6. mája 1943 v Nemčiňanoch ako druhorodený syn matke Matilde a vychovaný bol starými rodičmi Pavlom a Emou Kesegovou. Študoval na odbornom učilišti v Partizánskom a na Gymnáziu J. Kráľa v Zlatých Moravciach, kde získal maturitu. Ďalšie, už pomaturitné štúdium, ukončil v Osvetovom ústave v Bratislave v odbore záujmovo-umeleckej činnosti. Vo svojom živote prešiel mnohými zamestnaniami. Už keď bol v Partizánskom, prejavil sa jeho herecký talent. Bol výborný recitátor, a dokonca režíroval aj hru. Doc. Melicher o ňom povedal, že Pavol Stanislav je básnik, ktorý píše ušami. V Nitre pôsobil ako samostatný odborný pracovník v PKO Nitra. Mal na starosti divadlá, koncerty, výtvarníkov, fotografov a hudobné skupiny. Pri jednej unikátnej fontáne v Nitre usporadúval stretnutia básnikov a režíroval divadelné hry. Vtedy spoznal aj svoju manželku Máriu.
Keď však spolu s bratom napísal 7-stranový otvorený list Gustávovi Husákovi proti vstupu sovietskych vojsk na územie Československa, bola mu práca v kultúre zakázaná a musel prechádzať rôznymi zamestnaniami, neadekvátnymi jeho schopnostiam. Až po rehabilitácii v roku 1989 sa mohol vrátiť k svojej pôvodnej profesii. Ponúkli mu prácu samostatného odborného pracovníka kultúry v Dome kultúry v Senici, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 2003.
Žije v Senici, kde sa venuje svojej tvorivej činnosti. Jeho veľkou záľubou je hodinárstvo.
Pavol začal písať v roku 1964, keď sa stretával s tromi kategóriami ľudí; lekármi, kňazmi a svojimi rodákmi z Nemčinian. Jeho prvé básne boli Slnko a Jeseň. Už vtedy sa podpisoval svojím plným menom, ktoré neskôr skrátil len na Pavol Stanislav. V roku 1966 mu vyšla báseň Výpovede, s ktorou sa zúčastnil Wolkerovej Polianky.
Prvé básnické zbierky mu vyšli v roku 1976 a 1978 a potom dlhší čas netvoril. Až v roku 1989, keď išiel s manželkou na výlet na Velehrad, napísal báseň Pieseň, ktorá má 84 veršov a je to jeho najdlhšia báseň. Jeho tretia zbierka Duša utajená v husličkách vyšla v roku 1992, na základe ktorej ho prijali do Spolku slovenských spisovateľov. V roku 2000 prevzal v Budmericiach za zbierku básní Požehnaním požehnané prémiu od Paula Rusnáka, predsedu svetového kongresu Slovákov z USA.
V roku 2002 od Spolku slovenských spisovateľov dostal prémiu za zbierku básní Požehnaný domov. V roku 2011 vyšiel v spolupráci SSS s Filozofickou fakultou UKF v Nitre zborník Život a dielo Pavla Stanislava. V roku 2018 získal Pavol Ocenenie Konferencie biskupov Slovenska za poéziu cenou Fra Angelica 2018.
Doteraz bolo vydaných 21 zbierok básnika, z toho osem preložených do nemeckého, francúzskeho, macedónskeho, ruského, talianskeho, anglického, španielskeho a českého jazyka. Pavol Stanislav získal za svoju tvorbu mnoho pamätných medailí a bol členom literárnych porôt ako Celoslovenská literárna Senica Laca Novomeského, Literárne dni Gymnázium Janka Krála Zlaté Moravce, Literárne Topoľčany, Literárny klub Považská Bystrica, Literárny Klub pri Západoslovenskom múzeu Trnava. Práce básnika sme mohli počuť v Slovenskom rozhlase a v televízii, čítať v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku, Mladej tvorbe, Kultúrnom živote a v rôznych denníkoch a týždenníkoch. V roku 1978 tiež vyšli i zhudobnené básne z cyklu Túžba po domove zasl. umelcom Bartolomejom Urbancom a vydané knižne vydavateľstvom OPUS a Slovenský rozhlas Bratislava.
Pavol Stanislav Pius charakterizuje svoju tvorbu ako výpoveď prostého vidiečana, pozerajúceho sa na svet očami viery, pre človeka, ktorý je schopný vnímať ju v priestore ticha a veriť v Slovo.
