Skip Navigation or Skip to Content
Titulka   >  Spravodajstvo
publikované: 01.04.2026 - 17:00  //  aktualizácia: 01.04.2026 - 17:43  //  zobrazené: 21628

Šenková kultúra v Senici

Pohostinstvá, ktoré na Zahorí voláme šenky, patrili tak dnes k miestam spoločenského stretávania širokých vrstiev obyvateľov mesta. Šenk bolo nielen miesto pre „aktívny oddych“, ale aj miesto pre kultúrne a spoločenské vyžitie. V šenku sa zapíjali obchody i dohody, delila sa pláca či odmena, vystupovali tu divadlá i muzikanti. Šenk bol často v obci jediné miesto pre rôzne slávnosti, zábavy, svadby či plesy. Rovnako to bolo miesto pre rôzne spolkové či politické schôdze, vzdelávacie kurzy, dožinky alebo aj voľby či odvody regrútov.

Mnohé senické šenky zanikli spolu s postupným búraním starej Senice, ale niektoré môžeme v meste nájsť ešte dnes. Dobre informácie o pohostinstvách a ich majiteľoch či prevádzkaroch sú z obdobia 30. a 40. rokov 20. storočia. Na základe hostinskej a výčapníckej živnosti dnes vieme, že napríklad v roku 1938 fungovalo v Senici 15 šenkov.

Najstarším senickým šenkom bola vináreň Mateja Vaníčka, ktorej vznik sa datuje, už do roku 1830. Toto pohostinstvo stávalo na námestí v zaniknutej časti, kde je dnes hlavná križovatka.

Hneď vedľa vinárne U Vaníčka stával ikonický senický šenk U Jakuba, ktorý mal pred budovou letnú terasu. V 2. pol. 19. storočia sa tu stretával aj Spolok sv. Jakuba a venoval sa spevu a zábave. Pri tom šenku tiež zvykli postávať miestny povaľači či „postávači“. Jedným z nich bol aj istý Mikulka, ktorý bol chlapík veselej povahy a bol známy dopíjaním pohárov. Spolok sv. Jakuba tu zložil aj známu senickú pesničku, kde sa spieva „Od Jakuba vykúka Mikulka, pred Jakubem tancuje veselka...“ Táto pieseň, sa stala známou, a jej melódia bola poznávacím znamením Seničanov, keď sa stretli mimo mesta napríklad v Prešporku či Viedni.

Na námestí sa nachádzali ďalšie dve známe pohostinstva. V starej kúrii, ktorá stavala na mieste dnešného kultúrneho domu bol „Hostinec u čierneho orla“. Bol prestížny priestor, kde sa stretávala vyššia maďarská a židovská vrstva. Pamätnici si ho pamätajú ako hostinec „U Hanusa“ . V pivnici vo dvore bývala známa senická vináreň „Ponorka“. Oproti cez námestie stával tzv. Reichsfeldov dom. V ňom bola ďalšia vináreň „Beseda“. Tento šenk bolo zasa miesto stretávania slovenských národovcov, ktorých v 19. storočí volali „panslávi“.

Mnohé i súčasne senické šenky si budujú svoje meno a určite sa nielen vlastným pivom zapíšu do našej mestskej histórie. V priestore medzi poštou a reštauráciou Jednota, stával šenk „U Holčíka“, ktorý bol známy svojim orchestriónom. Za vhodenú mincu zahral návštevníkom melódiu.

Pri prechode z námestia na dnešnú Hviezdoslavovu ulici bola hneď odbočka doprava do židovských dvorov. Dnes sú tam schody a ulička smeruje k športovej hale a na autobusovú stanicu. Tu staval šenk „Na rošku“ ktorý vlastnil Štefan Sarvady.

Na Hviezdoslavovej ulici staval hostinec Alexandra Vidu, ktorý spolu so svojim bratom Viktorom založili počas Slov. štátu prvú odbojovú skupinu občianskeho odboja v Senici.

N dnešnej Hviezdoslavovej ulici blízko tzv. elektrárne Dušana Jurkoviča stojí šenk Kaňové. Najstarší do dnes fungujúce pohostinstvo. V 19. storočí ho vlastnil Adolf Heller. Počas prvej republiky ho vlastnil dlhoročný starosta Samuel Mittáček a 1.4.1947 ho kúpil Pavel Kaňa s manželkou. V roku 1969 boli nútený ho predať a v roku 1991 im bol vrátený.

Donedávna fungujúcim šenkom bola povodne nádražná „Reštaurácia Valla Vojtech“, ktorá stojí pri vlakovej stanici. Ešte do prerábky na dom po roku 2018 si držala svoj historicky nádych. V roku 1933 dokončili rozostavanú budovu manželia Vojtech a Anna Vallových. Počas vojny v pivniciach šenku  schovávali utečencov. Rovnako ako „Kaňové“ aj nádražná reštaurácia bola znárodnená a potomkom ju vrátili až po roku 1992.

V Čáčove funguje šenk v kúrii zemana veľkostatkára a známeho športovca Ivana Zmertycha z roku 1904. V starej Sotinej boli známe dva šenky, ktoré tvorili centrum kultúrneho života. Pohostinstvo „U Krutých“  a „U Bednára“. Práve šenk u Bednára patril k poslednej zbúranej budove.

Vyčapne koncesie alebo právo mali ja senické spolky. V budove dnešného Múzea Senica mali vyčap Sokoly a neďaleko v druhom šenku Krutých bola Orlovňa, kde zasa čapovali senicky Orly.

Obec Senica rovnako ponúkala vyčapnú licenciu počas mnohých senických jarmokov.

__________________________

Pohostinstvá, ktoré na Záhorí voláme šenky, patrili k miestam spoločenského stretávania širokých vrstiev obyvateľov mesta. Šenk bol nielen miestom pre „aktívny oddych“, ale aj miestom pre kultúrne a spoločenské vyžitie. V šenku sa zapíjali obchody i dohody, delila sa pláca či odmena, vystupovali tu divadlá i muzikanti. Šenk bol často v obci jediným miestom pre rôzne slávnosti, zábavy, svadby či plesy. Rovnako to bolo miesto pre rôzne spolkové či politické schôdze, vzdelávacie kurzy, dožinky alebo aj voľby či odvody regrútov.


Mnohé senické šenky zanikli spolu s postupným búraním starej Senice, ale niektoré môžeme v meste nájsť ešte dnes. Dobré informácie o pohostinstvách a ich majiteľoch či prevádzkaroch sú z obdobia 30. a 40. rokov 20. storočia. Na základe hostinskej a výčapníckej živnosti dnes vieme, že napríklad v roku 1938 fungovalo v Senici 15 šenkov.
Najstarším senickým šenkom bola vináreň Mateja Vaníčka, ktorej vznik sa datuje už do roku 1830. Toto pohostinstvo stálo na námestí v zaniknutej časti, kde je dnes hlavná križovatka.
Hneď vedľa vinárne U Vaníčka stál ikonický senický šenk U Jakuba, ktorý mal pred budovou letnú terasu. V 2. pol. 19. storočia sa tu stretával aj Spolok sv. Jakuba a venoval sa spevu a zábave. Pri tomto šenku tiež zvykli postávať miestni povaľači či „postávači“. Jedným z nich bol aj istý Mikulka, ktorý bol chlapík veselej povahy a bol známy dopíjaním pohárov. Spolok sv. Jakuba tu zložil aj známu senickú pesničku, kde sa spieva: „Od Jakuba vykúka Mikulka, pred Jakubem tancuje veselka...“ Táto pieseň sa stala známou a jej melódia bola poznávacím znamením Seničanov, keď sa stretli mimo mesta, napríklad v Prešporku či vo Viedni.
Na námestí sa nachádzali ďalšie dve známe pohostinstvá. V starej kúrii, ktorá stála na mieste dnešného kultúrneho domu, bol „Hostinec u Čierneho orla“. Bol prestížnym priestorom, kde sa stretávala vyššia maďarská a židovská vrstva. Pamätníci si ho pamätajú ako hostinec „U Hanusa“. V pivnici vo dvore bývala známa senická vináreň „Ponorka“. Oproti cez námestie stál tzv. Reichsfeldov dom. V ňom bola ďalšia vináreň „Beseda“. Tento šenk bolo zasa miesto stretávania slovenských národovcov, ktorých v 19. storočí volali „panslávi“.
Mnohé i súčasné senické šenky si budujú svoje meno a určite sa nielen vlastným pivom zapíšu do našej mestskej histórie. V priestore medzi poštou a reštauráciou Jednota stál šenk „U Holčíka“, ktorý bol známy svojím orchestriónom. Za vhodenú mincu zahral návštevníkom melódiu.
Pri prechode z námestia na dnešnú Hviezdoslavovu ulicu bola hneď odbočka doprava do židovských dvorov. Dnes sú tam schody a ulička smeruje k športovej hale a na autobusovú stanicu. Tu stál šenk „Na rošku“, ktorý vlastnil Štefan Sarvady.
Na Hviezdoslavovej ulici stál hostinec Alexandra Vidu, ktorý spolu so svojím bratom Viktorom založil počas Slovenského štátu prvú odbojovú skupinu občianskeho odboja v Senici.
Na dnešnej Hviezdoslavovej ulici, blízko tzv. elektrárne Dušana Jurkoviča, stojí šenk Kaňové, najstaršie dodnes fungujúce pohostinstvo. V 19. storočí ho vlastnil Adolf Heller. Počas prvej republiky ho vlastnil dlhoročný starosta Samuel Mittáček a 1. 4. 1947 ho kúpil Pavel Kaňa s manželkou. V roku 1969 boli nútení ho predať a v roku 1991 im bol vrátený.
Donedávna fungujúcim šenkom bola pôvodne nádražná „Reštaurácia Valla Vojtech“, ktorá stojí pri vlakovej stanici. Ešte do prerábky na dom po roku 2018 si držala svoj historický nádych. V roku 1933 dokončili rozostavanú budovu manželia Vojtech a Anna Valloví. Počas vojny v pivniciach šenku schovávali utečencov. Rovnako ako „Kaňové“ aj nádražná reštaurácia bola znárodnená a potomkom ju vrátili až po roku 1992.
V Čáčove funguje šenk v kúrii zemana veľkostatkára a známeho športovca Ivana Zmertycha z roku 1904. V starej Sotinej boli známe dva šenky, ktoré tvorili centrum kultúrneho života: Pohostinstvo „U Krutých“ a „U Bednára“. Práve šenk U Bednára patril k poslednej zbúranej budove.
Výčapné koncesie alebo právo mali aj senické spolky. V budove dnešného Múzea Senica mali výčap Sokolovia a neďaleko, v druhom šenku Krutých, bola Orlovňa, kde zasa čapovali senickí Orli.
Obec Senica rovnako ponúkala výčapnú licenciu počas mnohých senických jarmokov.

Autor: Tomáš Motus, Múzeum Senica

FOTOGALÉRIA

NOVINKY E-MAILOM

NOVÉ INFORMÁCIE, ČO SA PRIPRAVUJE, ČO SA UDIALO NA VÁŠ E-MAIL, PRIHLÁSTE SA UŽ DNES!