Anna Gamanová
Scenáristka, režisérka, dramaturgička, pedagogička a zakladateľka dramatického súboru Zádrapky
* 7. apríl 1958
† 1. september 2001
Jej zanietenosť a oduševnenie pre divadlo nepoznali hranice. Amatérskemu divadlu sa venovala celou dušou a telom. Vyštudovaná pedagogička bola tiež scenáristkou, režisérkou, dramaturgičkou a veľkým priateľom mladých ľudí. So žiakmi literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy vytvorila množstvo úspešných inscenácií. Cez súbor Zádrapky, kde žiaci dostávali priestor na vyslovenie svojho názoru, mnohým otvorila bránu do sveta profesionálneho umenia. Prostredníctvom Zádrapiek aj v Liverpoole, Londýne, Dortmunde či Ankare vedeli o Senici a PaedDr. Anne Gamanovej.
Po absolvovaní senického Gymnázia študovala na Pedagogickej fakulte v Nitre aprobáciu slovenský jazyk a literatúra a hudobná výchova. Pracovať začala v Myjave na Učňovskej škole, kde založila úspešný súbor malých javiskových foriem. V roku 1983 dostala príležitosť, aby vo vtedajšej Ľudovej škole umenia v Senici obnovila literárno-dramatický odbor, ktorý v škole existoval v rokoch 1978 – 1980. Vtedy iste ani sama netušila, že Senica sa jej zásluhou stane synonymom úspešného detského amatérskeho divadla v celoštátnom meradle. Spôsobilo to v roku 1984 založenie súboru Záhorácke dramatické pokusy – jednoducho Zádrapky. Počas jej pôsobenia sa v Zádrapkách vystriedali stovky detí, ktoré pre ňu boli partnermi, každý mal priestor na realizáciu a niet divu, že mnohých účinkovanie v Zádrapkách a pôsobenie Anny Gamanovej ovplyvnilo natoľko, že sa rozhodli pre profesionálnu umeleckú dráhu, napríklad Helena Krajčiová, Bibiana Ondrejková, Zuzana Ožvoldíková, Natália Drabiščáková, René Parák, Vladimír Adásek, Gregor Hološka, Ján Slezák, Andrej Štermenský, Milan Mikulčík a ďalší.
Anna Gamanová vytvorila so súborom Zádrapky počas svojho osemnásťročného pôsobenia v Základnej umeleckej škole vyše 60 inscenácií. Každoročne viedla stovky detí vo veku od 8 do 18 rokov. Jej špecifikom bolo, že projekty nerobila iba s jednou skupinou, ale inscenovala s deťmi vo viacerých skupinách, a to v podobe, v akej sa do odboru prihlásili, nevyberala deti podľa talentu.
Viedla hodiny pohybu, javiskovej reči, individuálne hodiny umeleckého prednesu, poetiky a kompozície. Z hľadiska divadelnej tvorby najpodstatnejšie hodiny boli hodiny skupinové, v ktorých sa pracovalo od etúd a smerovalo sa k vytvoreniu inscenácie. Inscenácia nebola podmienkou a cieľom, ako je nepísaným zákonom v dramatickej výchove, no Gamanovej sa väčšinu skupín podarilo k výslednému tvaru priviesť. To bolo pre žiakov motiváciou, učili sa procesu vzniku inscenačného tvaru a dostávali na svoju tvorbu spätnú väzbu.
Cesta k divadlu sa u Anny Gamanovej začala pôsobením v detskom súbore Záhoráčik, do takýchto aktivít sa zapájala aj počas gymnaziálnych i vysokoškolských štúdií. Divadlo a jeho zákutia a tvorba ju pohltili natoľko, že začala štúdiom prehlbovať svoje vedomosti najprv trojročným kurzom u Petra Sherhaufera, režiséra divadla Na provázku v Brne a potom štúdiom dramaturgie na DAMU v Prahe. Vo svojom činorodom živote sa venovala aj práci v treťom sektore, organizovaniu experimentálnych tvorivých umeleckých dielní a festivalom, bola pri založení Amatérskej divadelnej únie.
Anna Gamanová však nepracovala len s detským hercom, ale v roku 1989 nadviazala na novátorský prístup Paľa Mattoša v M-divadle a divákom predkladala aj menej známe a neznáme diela. Svoju režisérsku aktivitu odštartovala Karvašovou hrou Vlastenci z mesta Yo. Pokračovala Nocou vrahov, divácky veľmi úspešnou Cestou do Taru a v sezóne 1998/99 Šťastnou udalosťou.
Z aktívneho a tvorivého života ju nečakane a náhle 1. septembra 2001 vo veku 43 rokov vytrhla smrť, no jej veľké pracovné zanietenie prinieslo zreteľné výsledky, ktoré nás dodnes tešia a majú pokračovateľov. Od roku 2006 pri 5. výročí jej úmrtia, nesie regionálna súťaž detskej dramatickej tvorivosti názov Senické zrkadielko Anky Gamanovej.
Ďakujeme, Anna Gamanová.