Skip Navigation or Skip to Content
Titulka   >  Spravodajstvo
publikované: 02.11.2026 - 12:18  //  aktualizácia: 12.11.2026 - 17:21  //  zobrazené: 75

Tri ikonické stavby Senice a ich príbehy

Každé mesto má miesta, ktoré dôverne poznajú celé generácie. Niektoré z nich slúžili panstvu, iné kultúre či voľnému času, no všetky spája jedno – prežili premeny režimov i desaťročí a dodnes tvoria neodmysliteľnú kulisu nášho každodenného života v Senici. Vybrali sme tri ikonické stavby, ktorých minulosť sa oplatí poznať.

Kaštieľ Machatka: Šľachtické sídlo, ktoré ožilo umením

Jedna z najstarších architektonických dominánt Senice stojí na Sadovej ulici, vtedajšej Sotinskej ceste. Neskorobarokový kaštieľ dala v druhej polovici 18. storočia postaviť rodina Kálmanovcov (v historických prameňoch spomínaný ako kaštieľ Imricha Kálmana či vdovy Kálmanovej). V pamäti generácií Seničanov však tento objekt natrvalo zakotvil pod zľudoveným názvom kaštieľ Machatka.

Dôležitý medzník prišiel v roku 1935, kedy kaštieľ zdedila rodina Markovických po Alžbete Pokornej. Práve ona si priala, aby chátrajúca pamiatka našla nový zmysel a stala sa domom umelcov. Želanie sa naplnilo po desaťročiach – po rozsiahlej pamiatkovej obnove štátom v kaštieli v roku 1984 slávnostne otvorili Záhorskú galériu (dnešnú Záhorskú galériu Jána Mudrocha), ktorá tu sídli dodnes.

Letohrádok na Kunovskej: Od sídla Vagyonovcov a Sokolovne až po Múzeum Senica

Dnešná Štefánikova ulica, kedysi Kunovská cesta, bola v 19. storočí centrom panských sídiel a parkov. Výraznú stopu tu zanechal veľkostatkár Štefan (István) Vagyon, ktorý vlastnil kúriu obklopenú rozsiahlym parkom s jaskyňou Margitina skalka, tenisovým dvorcom a voľne žijúcimi pávmi. Začiatkom 80. rokov 19. storočia nechal v areáli postaviť reprezentatívny letohrádok v romantickom historizujúcom slohu s typickou vežičkou.

V roku 1925 kúpila letohrádok miestna telovýchovná jednota Sokol od statkárovho syna Arpáda Vagyona za 220 000 korún. Po adaptácii na sokolovňu v roku 1927 sa budova stala pulzujúcim centrom senického života – cvičila sa tu gymnastika, hralo bábkové i ochotnícke divadlo, konali sa plesy a premietalo prvorepublikové kino Sokol. Po desaťročiach športového využitia odkúpilo chátrajúci objekt v roku 2017 mesto Senica, zrekonštruovalo ho a dnes v ňom dôstojne sídli Múzeum Senica.

DAV v mestskom parku: Miesto stretnutí, kultúry a komunitného života

Najmladšou z tejto trojice je budova v mestskom parku, ktorú z diaľky oznamuje bronzová socha básnika a publicistu Ladislava Novomeského s typickou cigaretou v ruke od akademického sochára Jána Kulicha. Stavba bola odhalená 13. decembra 1984 pri príležitosti dvojdňového sympózia a pôvodne slúžila ako Múzeum L. Novomeského s kinosálou.

Budova odvtedy prešla pestrým vývojom:

  • Po roku 1989: Múzejná expozícia postupne zanikala a od júla 1990 v priestoroch našla miesto pobočka Záhorskej knižnice.

  • Éra spoločenského života: Názov DAV (odkazujúci na ľavicový časopis, ktorý Novomeský vydával) prevzala neskôr kaviareň. Mnoho Seničanov si dodnes pamätá na víkendy s partiou, biliard či koncerty.

  • Chátranie a záchrana: Po období, kedy objekt chátral a slúžil dokonca na predaj nábytku, ho v roku 2008 odkúpilo mesto Senica od Trnavského samosprávneho kraja. V roku 2011 ho oživilo Centrum voľného času Stonožka.

Takmer po štyridsiatich rokoch prešiel objekt celkovou rekonštrukciou. Dnes slúži ako moderné kultúrno-spoločenské a komunitné centrum pre širokú verejnosť.

Všetky tri budovy dokazujú, že historické miesta v Senici nezostali len v učebniciach – našli si svoje miesto v modernom meste a naďalej slúžia Seničanom.

FOTOGALÉRIA

NOVINKY E-MAILOM

NOVÉ INFORMÁCIE, ČO SA PRIPRAVUJE, ČO SA UDIALO NA VÁŠ E-MAIL, PRIHLÁSTE SA UŽ DNES!