Veriaci sa rozlúčili so senickým dekanom Karolom Martincom
Mons. Karol Martinec, dekan a farár
(* 16. 8. 1951, Zlaté Moravce – † 12. 6. 2024, Senica)
Posledná rozlúčka zo zosnulým dekanom senickej farnosti Mons. Karolom Martincom, ktorý v Senici slúžil dlhých 48 rokov, sa uskutočnila vo farskom kostole Navštívenia Panny Márie v utorok 18. júna popoludní. Pohrebnú svätú omšu celebroval arcibiskup metropolita Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský. Po omši sa pohrebný sprievod pomaly presunul na mestský cintorín, kde boli telesné ostatky Karola Martinca uložené do hrobu vedľa kalvárie. So svojím duchovným otcom sa prišla rozlúčiť približne tisícka veriacich, ďalšie tisíce z nich sledovali priamy televízny prenos, ktorý vysielala TV SEN a ktorého celý záznam si môžete pozrieť na YouTube: https://www.youtube.com/live/SiofOEp5nJI
Na prianie senickej farnosti sa prítomným v kostole prihovoril aj primátor mesta Martin Džačovský, ktorý sa ako predstaviteľ mesta zúčastnil smútočných obradov spolu so svojím zástupcom Filipom Lackovičom:
„Vážení smútoční hostia, drahí príbuzní a priatelia,
dovoľte mi, aby som sa vám dnes prihovoril v mene celého nášho mesta, keď sa lúčime s dlhoročným dekanom našej farnosti, otcom Karolom. Je to pre nás všetkých mimoriadne smutná chvíľa, no zároveň aj príležitosť na to, aby sme vyjadrili našu hlbokú vďaku a obdiv za jeho nesmierne prínosnú službu.
Pán dekan slúžil v našej farnosti nepretržite 48 rokov. Bolo to obdobie plné obetavosti, lásky a oddanosti. Jeho práca bola vždy vedená čistým srdcom a úprimnou túžbou pomáhať druhým. Bolo zrejmé, že sa staral o každého jedného z nás s rovnakou mierou lásky a súcitu.
Počas svojej služby vychoval mnoho mladých kňazov, ktorým bol nielen učiteľom, ale aj vzorom. Jeho múdrosť, pokoj a trpezlivosť im poskytovali pevné základy na ich vlastnej ceste duchovného povolania. Mnohí z týchto kňazov dnes slúžia v rôznych farnostiach a prinášajú do nich kúsok z toho, čo im pán dekan Karol Martinec odovzdal.
Bol majákom pokoja a kľudu v našom spoločenstve. Vždy vedel, ako zmierniť napätie, ako priniesť svetlo do temných chvíľ a ako spájať ľudí. Jeho slová mali moc upokojiť rozorvané duše a jeho prítomnosť nám dodávala pocit istoty a pohody.
Dovoľte, aby som pripojil aj svoju osobnú skúsenosť zo stretnutí s ním. Pán dekan dokázal doslova zopár slovami vtipne glosovať i náročné a zložité životné situácie a spoločenské témy tak, že človek po rozhovore s ním odchádzal plný nádeje a povzbudenia.
Jeho obetavá služba a nezištná láska k nám zanechávajú nezmazateľnú stopu v našich srdciach. Boli sme požehnaní, že sme ho mali medzi sebou, a budeme na neho spomínať s nesmiernou úctou a vďakou. Bol skutočne vzácnym darom pre našu komunitu.
Drahý pán dekan,
chcel by som Vám vyjadriť hlbokú vďaku za všetko, čo ste pre nás vykonali. Boli ste príkladom pravej viery a služby. Váš život nám bude vždy pripomínať, čo to znamená byť skutočným služobníkom Boha a ľudí. Ďakujeme za vašu lásku a obetavosť. Ostávate navždy v našich srdciach a modlitbách. Nech vás Pán prijme do svojho večného kráľovstva a nech nájdete večný pokoj.“
Tatiana Moravcová
