Skip Navigation or Skip to Content
Titulka   >  Spravodajstvo
publikované: 24.06.2021 - 15:56  //  aktualizácia: 24.06.2021 - 16:40  //  zobrazené: 1053

Od roku 1396 je Senica Ctiborovým mestom alebo 625. výročie udelenia mestských výsad

V tomto roku (2021) si pripomíname 625. výročie, kedy boli Senici udelené mestské výsady Ctiborom zo Ctiboríc. Stalo sa tak presne 24. júna roku 1396. Listina z tohoto obdobia sa, žiaľ, nezachovala. No keďže bolo v starých časoch zvykom udelené výsady si nechávať opakovane potvrdzovať novými panovníkmi, jej doslovný prepis zachytáva pečatná listina z roku 1464, ktorá je zároveň absolútne najstaršou dochovanou senickou písomnosťou uloženou v skalickom archíve. A ako to s udelením mestských práv pre Senicu bolo? Súdobé historické udalosti popisuje Tomáš Motus, kurátor mestského Múzea Senica:

Ctibor – pán Považia
V roku 1387 bol za uhorského kráľa korunovaný Žigmund z rodu Luxemburgovcov. Nástup na trón nebol po smrti anjuovského kráľa Ľudovíta Veľkého jednoduchý a Žigmund musel od roku 1385 o korunu bojovať. Značnú podporu a vernú službu mu prejavil pôvodom poľský šľachtic Ctibor zo Ctiboríc. Za svoje služby dostal mnohé statky i tituly. Uhorský kráľ si potreboval zabezpečiť severnú časť kráľovstva a preto Ctibor postupne získal na západnom Slovensku rozsiahle panstvo. Centrum moci mu bol hrad Beckov a Ctibor sám seba nazýval „pánom celého Považia“.

Senicu dostal za verné služby kráľovi
Darovacia listina z 28. mája 1394 uvádza, že sa jeho majetkom stáva brančské panstvo. Listina zároveň posisuje, že okrem samotného hradu sa Ctibor stáva pánom i 13 obcí, z nich najväčšia bola práve Senica. Proces premeny Senice z dediny na mestečko nie je pre nedostatok písomných prameňov dostatočne známy. Ctibor si ale uvedomoval významné postavenie mesta ako mýtnej stanice „Českej cesty“ na brode cez rieku Teplicu a preto dva roky po nadobudnutí panstva udeľuje Senici výsady.

„Moje mesto“ od roku 1396
Na sviatok Jána Krstiteľa 24. júna 1396, teda pred 625 rokmi, prišli za Ctiborom zo Ctiboríc, sedmohradským vojvodom a bratislavským županom, predstavitelia Senice - richtár Tomáš a prísažný Martin Levkovič. Účelom ich cesty bolo, aby sa s ním dohodli na výške daní a vyjednali pre obec privilégiá. Rokovanie dopadlo dobre a Ctibor v listine nazýva Senicu svojím mestom (civitas nostra Sennicz). I keď Ctibor nazýva Senicu mestom, obyvatelia Senice neboli chápaní ako mešťania. V rámci právneho vývoja miest na prelome 14. a 15. storočia, bola Senica „mestečkom“- oppidum. Vyšší stupeň predstavovali kráľovské a slobodné kráľovské mestá, ako bola napr. Skalica alebo Trnava.

Dane v zlate, súdne právomoci a bez robotovania
A čo bolo presne predmetom rokovaní pred 625 rokmi? Prvým bodom bolo dohodnutie poplatku. Senica bola mestom, kade prechádzali kupci a preto sa tu zhromažďoval finančný kapitál. Obyvatelia teda nemuseli platiť dane v naturáliách, ale v zlate. Poplatok bol stanovený na 330 uhorských zlatých, ktorý sa platil po 110 zlatých v troch splátkach. Na sviatok sv. Juraja, sv. Michala a na Vianoce. Žiadne iné poplatky, okrem mimoriadnych (vojenských) daní už platiť nemuseli. Zároveň boli mestu garantované a rozšírené katastrálne hranice a vyňatie obyvateľov Senice spod robôt a služieb brančského kastelána. Mali slobodnú vôľu pri voľbe richtára a mestskej rady. Takisto listina zaručovala mestu súdne právomoci. Senica sa riadila trnavským mestským právom a okrem hrdelných zločinov súdila samostatne. Medzi hrdelné zločiny patrili napr. vražda, podpaľačstvo alebo zbojníctvo. Takéto zločiny si na pojednávaní vyžadovali i prítomnosť brančského kastelána. Významným bodom listiny boli obchodné privilégiá, na základe ktorých mohli kupci predávať na senickom trhu bez mýta a trhového poplatku.

Povinnosť uhostiť Ctibora i jeho ženu
Osobitnou časťou listiny bola povinnosť Seničanov pohostiť Ctibora alebo jeho manželku, ak zavítajú do Senice. Možno aj preto nechal Ctibor v meste postaviť dom. Prvá kamenná a zároveň poschodová stavba v Senici stála na námestí v mieste dnešného kultúrneho domu. Asanovaná bola až v 60. rokoch 20. storočia a bol v nej napríklad hostinec a hotel. So Ctiborom je spätá najstaršia stavba v meste Senica, kaplnka Svätej Anny, postavaná po roku 1397.

Výsady naďalej rozširovali
Privilégia priniesli Senici rozvoj a i prílev obyvateľov. Zaručovali mestu prirodzený rozvoj i v menej stabilných dobách vrcholného stredoveku a ranného novoveku. Seničania si preto svoje privilégia ctili a pravidelne s nástupom nového panovníka potvrdzovali a i rozširovali. Už v roku 1419 využili prítomnosť kráľa Žigmunda v Skalici a ten im udelil dve výsadné listiny, ktoré pozdvihli obchod nielen pre cudzích kupcov, ale i obchodníkov zo Senice.

Výsady si mesto udržalo až do roku 1673, kedy v rámci náboženských nepokojov, boli všetky privilégia mestu odňaté.

Na foto najstaršia dochovaná senická písomnosť, ktorá je uložená v skalickom archíve. Ide o výsadnú listinu z roku 1464 a obsahuje doslovný prepis úplne pôvodnej listiny z roku 1396.

Tomáš Motus, Tatian Moravcová
Foto: -tam-, Št. archív v TT, pracovisko Archív Skalica

FOTOGALÉRIA

NOVINKY E-MAILOM

NOVÉ INFORMÁCIE, ČO SA PRIPRAVUJE, ČO SA UDIALO NA VÁŠ E-MAIL, PRIHLÁSTE SA UŽ DNES!