Vladimír Jamárik
Vladimír JAMÁRIK (* 21. 9. 1921 - † 5. 9. 2011)
Vladimír Jamárik, učiteľ, regionálny historik, neprofesionálny archeológ, etnológ, jazykovedec, spisovateľ, kronikár, člen Slovenskej akadémie vied v Nitre, Slovenskej historickej spoločnosti, Spoločnosti priateľov lužických Srbov sa narodil 21. septembra 1921 v Kunove. Študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, kde v roku 1941 zmaturoval. V roku 1951 nastúpil na mimoriadnu trojročnú vojenskú službu do Nitry, kde sa počas pobytu zúčastňoval na prednáškach v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Tu sa prebudil jeho prvý záujem o archeológiu. Začal vyhľadávať, odkrývať, robiť prvé pokusné vykopávky podľa dostupnej dokumentácie. Zaujímal ho najmä príchod, spôsob života a kultúry Slovanov na Záhorí. Už na jar 1953 našiel prvé črepy v kunovskom chotári, čím odštartoval svoju celoživotnú záľubu.
Archeologické nálezy začal vedecky spracovávať, zakresľovať do plánov a svoje výskumy publikovať. V 70-tich rokoch 20. storočia pôsobil v Senici na vtedajšej Základnej
deväťročnej škole na ulici Viliama Paulíniho Tótha, kde vyučoval slovenský jazyk a literatúru i občiansku náuku. Najmä počas pôsobenia v Senici sa mu podarilo pre svoju záľubu získať i žiakov. Mladí archeológovia vo vlastivednom krúžku s veľkou radosťou začínali so svojim pedagógom odkrývať tajomstvá minulosti. Do prípravy, spracovania knižiek s regionálnymi dejinami dokázal V. Jamárik aktívne zapojiť i domácich nadšencov histórie. Svoje prírodné, archeologické a duchovné objavy, poklady minulosti si nenechávali len pre seba. Spoločne v roku 1958 pri vtedajšom Dome osvety založili Okresný vlastivedný krúžok v Senici.
S mnohými svojimi poznatkami i zbierkami sa rád zdôveroval Kunovanom aj Seničanom na výstavách pripravovaných od roku 1984 vždy na Kunovské hody. Tie sa uskutočňovali vždy v závere mesiaca august v miestnej zvonici alebo v Dome kultúry Kunove.
V. Jamárik okrem archeologických nálezov, ktoré daroval Záhorskému múzeu v Skalici prispieval i článkami do časopisu Záhorie, ktorý múzeum od rok 1989 vydávalo.
Až počas dôchodkového veku mu vyšli jeho rukopisy v publikáciách Literárny
Kunov (2001), Neznáma Senica (2006), Kunov 555 rokov (2007).
V. Jamárik vyše päťdesiat rokov udržoval styky s najmenším slovanským národom
– Lužických Srbov žijúcich v Nemecku. Zopárkrát prišli na jeho pozvanie do Kunova.
Dobré vzťahy medzi nimi vyvolali záujem u Jamárika, aby sa zdokonalil v ich reči a stal sa
i prispievateľom do ich časopisov a kníh.
Vladimír Jamárik zomrel 5. septembra 2011. Pochovaný je v obecnom cintoríne v Kunove. Neoženil sa, bol bezdetný.
V rukopise po ňom zostali práce ako Osudy polabských Slovanov a história Lužických Srbov, Rodný kraj v premenách vekov I. (geologický vývin, praveké osídlenie a osudy až po obsadenie Záhoria Uhrami), Rodný kraj v premenách vekov II. (história Záhoria a Senice do roku 1922), Prehľad o Slovanoch, Jazykové pamiatky po strážcoch konfínia, Vojsko, vojny, vojvodcovia (z histórie vojenstva, boje na Záhorí), História obec Hradište pod Vrátnom so štúdiou o tamojšom nárečí či práce vzťahujúce sa ku Kunovu: Historický miestopis Kunova, Krátka história Kunova, Cirkevné pomery a školstvo, Kultúra v Kunove, Ľudový odev, Poľnohospodárstvo a iné činnosti: remeslá, obchod.
Ocenenia:
Pamätná medaila mesta Senice
Pamätný list Slovenskej archeologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémie vied
Ocenenie Trnavského samosprávneho kraja, ktorými bola vyzdvihnutá jeho záslužná celoživotná nezištná práca.
