Postrehy z viedenskej základnej školy
Viedenská Volksschule Liebhartsgasse hostila 4. decembra 20 pedagógov zo Senice. Náš príchod sprevádzali veľké očakávania. Rakúska škola v centre Viedne v nás evokovala predstavy o vynovenej budove s modernými vybavením, nevídanými pomôckami a učebňami preplnených informačnými technológiami. Jeden deň strávený v rakúskej základnej škole však celkom zmenil naše predstavy aj pohľad na naše školy.
V 120-ročnej historickej budove nás prívetivo vítala pani riaditeľka S.Klasek spoločne so zástupcami školského úradu Viedeň pani P. Feichtinger a D. Papánkovou. Na úvod sme sa zoznámili s rakúskym školským systémom, prezreli sme si budovu školy, zažili hospitácie počas vyučovania rôznych predmetov, vrátane hodiny slovenského jazyka a v závere sme sa stretli so školskou inšpektorkou, ktorá ochotne odpovedala na naše otázky.
Riaditeľka školy nás oboznámila so základnými údajmi. Škola má 250 detí, 30 stálych a 15 externých pedagógov. Ide o prvostupňovú školu ,v našom ponímaní, s 12 triedami. Z celého počtu žiakov 95% detí nemá ako materinský jazyk nemčinu. Z hľadiska celej Viedne deti emigrantov na školách tvoria 45 – 50% .Na tejto škole tvorili najväčšie národnostné skupiny deti z Bosny, Srbska, Chorvátska, Turecka, Albánska, Afgánska, menej z Číny, Slovenska a Čiech. Veľa času učiteľom zaberie naučiť svojich žiakov nemecký jazyk, chápať v ňom a správne sa vyjadrovať. Až následne sa dostanú k preberanému učivu. O tom sme sa presvedčili aj v samotných učebniach, v ktorých boli nemeckými slovami označené rôzne predmety tak, aby si deti stále fixovali nemeckú slovnú zásobu. Aby však svoj materinský jazyk nezabudli, majú národnostné menšiny zabezpečené pravidelné hodiny s lektormi z ich domovskej krajiny.
Našich pedagógov zaujímali praktické otázky týkajúce sa riadenia a financovania školy. Priestory školy zodpovedali veku budovy. Opadané a zatečené omietky sa pedagógovia snažili milo kamuflovať detskými prácami. Tak ako na Slovensku, aj v Rakúsku na štátnych školách bojujú s nedostatkom financií. Škola sa renovuje len postupne a financie na jej opravu vyčleňuje zo svojho rozpočtu príslušná mestská časť Viedne. Prvá zásadná informácia z oblasti riadenia školy, ktorá nám vyrazila dych bola, že v pracovnej pozícii riaditeľa sa kumuluje funkcia pedagóga, riaditeľa, mzdárky, účtovníčky a sekretárky. Druhý zásadný rozdiel medzi našimi a rakúskymi školami je, že funkcia zástupcu riaditeľa na rakúskych školách vôbec neexistuje. Riaditeľ musí všetko zvládať sám. Pri vážnych problémoch sa obracia na inšpektora, ktorý mu je priamym nadriadeným. Ten rieši aj sťažnosti rodičov, či pedagógov a vybavuje prídel finančných prostriedkov od Školskej rady Viedeň. Zároveň realizuje inšpekciu vyučovania niektorých predmetov v rámci celej Viedne. Školská rada Viedeň okrem iného rozhoduje o prijatí pedagógov a zvolení riaditeľov škôl. Riaditelia si teda sami pedagógov nevyberajú, ale sú im pridelení. Riaditeľ je volený na neurčité obdobie, z toho sú prvé 4 roky skúšobné. Vo Viedni sa o túto pozíciu nemôže uchádzať na škole, na ktorej učil.
V budove školy sme nestretli žiadneho školníka, čo nás prekvapilo. A ako nám bolo povedané, ani sme ho stretnúť nemohli, pretože takéto pozície v Rakúsku nie sú. Škola musí byť zo zákona stále otvorená. Rodičia však rešpektujú zákaz pohybu po budove a svoje deti čakajú pri vstupe. O budovu sa stará jeden človek, ktorý má v popise práce drobné údržby a upratovanie celej školy.
Vybavenie tried je v porovnaní s našimi školami na tej istej, ak nie nižšej úrovni. Učitelia píšu na klasické zelené tabule s klasickou kriedou. Naše predstavy o učebniach preplnených najmodernejšími informačnými technológiami sa nenaplnili. V každej triede sa nachádzali 2 počítače, ktoré sa však využívajú v minimálnej miere. Interaktívne tabule sa pri vyučovaní vôbec nepoužívajú. Miesto nej je v každej triede po ruke meotar.
Dozvedeli sme sa, že na Volksschule sa informatika vôbec nevyučuje. Keďže aj vo Viedni sa bojuje o žiaka, školy sa snažia ponúkať niečo iné. Pani riaditeľka nám s neskrývanou hrdosťou ako nóvum svojej školy predstavila počítačovú učebňu. Počítače, ktoré obsahovala, však u nás končia v zberných dvoroch. Pani Klasek so všetkou skromnosťou vraví ... „ sú staré, ale nám to stačí “. Jednoducho zariadené triedy, porovnateľné s tými našimi, mali však navrch vo svojich výzdobách. Proti našim prázdnym až sterilným triedam, tie rakúske žiarili výzdobou a vytvárali dojem príjemného, domáckeho a radostného prostredia. I keď na vkus našich pedagógov boli až veľmi preplnené a chaotické.
Našim učiteľom sa v Rakúsku dostalo veľmi milého prijatia. Doslova celá škola nám bola k dispozícii, začo patrí riaditeľke a všetkým pedagógom veľká vďaka. Domov sme sa vracali bohatší o nové skúsenosti a pri porovnaní našich a rakúskych podmienok sme mali nad čím uvažovať. Myslím, že senické školy sa majú skutočne čím chváliť a mnohé by nám mohli pedagógovia z navštívenej školy závidieť. Podobné návštevy by som odporučila všetkým pedagógom. Dúfam, že sa nám podarí v rámci projektu „Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov a pedagógov“ ešte podobnú exkurziu zorganizovať.
Rakúsky školský systém v skratke
Aj v Rakúsku je povinná 9 ročná školská dochádzka. Deti však prejdú rôznymi typmi škôl. Dieťa začína svoju školskú púť na Volksschule (VS) /„ľudovej škole“/. Pri zápise absolvuje test, ktorý zostavuje riaditeľka školy a ten rozhodne, či musí navštevovať aj prípravný nultý ročník. Nultý ročník navštevujú predovšetkým deti s cudzím materinským jazykom. VS končí štvrtým ročníkom. Na základe známok a to hlavne z nemeckého jazyka a matematiky, ktoré nemôžu byť horšie ako 2, dieťa postúpi na AHS, čo je obdoba nášho osemročného gymnázia, alebo bude pokračovať na Hauptschule (HS). HS je určená žiakom, ktorí majú priemer známok 3 a horší. Z tejto školy, deti nemajú veľkú šancu dopracovať sa ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu. Po skončení školy prechádzajú na stredné školy typu odborných, priemyselných škôl a učilíšť. Deti z AHS pokračujú v AHS vyššieho stupňa a väčšina z nich končí vyštudovaním univerzít, ktoré sa považuje za najvyššiu formu vzdelania, vyššie ako vysokoškolské.
Momentálne sa však takto postavený školský systém prehodnocuje. Prílev emigrantov spôsobil, že na HS končí veľa detí, ktoré sú v skutočnosti veľmi nadané, len majú problém s nemeckým jazykom. Preto sa riešia projekty, ktoré priepasť medzi HS a AHS zmenšujú.
Mzdové podmienky a povolanie učiteľa
Nástupný plat pedagóga je 1 200 Eur v čistom. Plat sa mu zvyšuje v prípade fixnej zmluvy každé dva roky. Na základe skúseností rakúskych pedagógov nám bolo povedané, že pri tomto plate pedagógovi po úhrade všetkých režijných nákladov, ostáva približne 300 -340 Eur na živobytie. Najlacnejší nájom s príspevkom mesta Viedeň sa pohybuje od 500 Eur za garsónku či menší jednoizbový byt. Ostatné nájmy sa pohybujú okolo 1 000 Eur. Práca učiteľa v Rakúsku nie je atraktívna. Muž z tohto platu nie je schopný uživiť rodinu. Rakúsko preto v súčasnosti bojuje s problémom, že počet žiakov narastá a učiteľov je veľký nedostatok.
Projekt podporený z prostriedkov EÚ v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007 -2013.
Mgr. Ľubica Kadlec Melišová
manažér projektu
