Titulka
> Spravodajstvo
publikované: 09.04.2010 - 09:29 // aktualizácia: 11.06.2017 - 23:57 // zobrazené: 535
Spomienka na obete vojny
Presne v deň 65. výročia oslobodenia Senice – 7. apríla 2010 - si občania Senice pripomenuli tento významný medzník v histórii mesta. Pred 65 rokmi sa pre vtedajších obyvateľov ukončili útrapy spôsobené fašizmom. Stalo sa tak mesiac pred skončením 2. svetovej vojny v Európe, ktorá trvala takmer 6 rokov a vyžiadala si obrovské materiálne škody i straty na životoch. Bola najkrvavejším a najničivejším konfliktom v dejinách ľudstva.
Senicu oslobodzovali vojská 2. ukrajinského frontu s výraznou pomocou 4. zboru rumunskej armády. Na pietnom akte kladenia vencov pri soche Víťazstvo na Námestí oslobodenia sa predpoludním zišla početná skupina občanov i žiakov senických základných škôl. Vence k pamätníku položili delegácie Mesta Senica a oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ako organizátori pietnej slávnosti, no i predstavitelia štátnych orgánov, zástupcovia politických strán a občianskych združení v meste. Po prvýkrát mala väčšina účastníkov pietnej spomienky pripnutú stužku vďaky, ktorá sa v bojoch dávala za mimoriadne zásluhy.
Primátor Senice Ľubomír Parízek v príhovore okrem iného povedal: „Človek má tendenciu zabúdať a byť ľahostajný k veciam a udalostiam, ktoré sa ho bezprostredne netýkajú. Ľudské zlo v dejinách umožňuje práve ľudská ľahostajnosť. Boli by sme veľmi krátkozrakí, ak hrôzy 2. svetovej vojny budeme brať ako niečo čo je dávno za nami, čo s našimi životmi nemá nič spoločné. Národ, ktorý nepozná svoje dejiny, je odsúdený prežiť ich znovu. My však ľahostajní nie sme a nezabúdame. Preto sa hlboko skláňame pred padlými vojakmi Červenej armády, v radoch ktorých bojovali viaceré národnosti vtedajšieho Sovietskeho zväzu, Rumuni, Slováci alebo Česi. S úctou a vďakou vzdávame hold všetkým ľuďom, ktorí oslobodili nielen naše mesto, ale celú Európu od nacizmu, neľudského režimu, ktorý po sebe zanechal milióny obetí, nenávratne poznačené osudy ľudí na celom svete a spustošenú Európu.
Tak ako naši rodičia a starí rodičia nás učili nezabudnúť a pripomínať si ako draho sa musel vykúpiť mier, v ktorom dnes žijeme, je zas našou úlohou toto posolstvo odovzdať našim deťom, aby aj ich deti a ďalšie generácie dostali do vienka mier a schopnosť si ho vážiť, vážiť si tých, čo zaň bojovali a položili svoje životy. Preto tu, milí žiaci dnes stojíte, aby ste na dátum oslobodenia Senice nepozerali iba ako na dátum v kalendári. Aby ste si vždy v tento deň spomenuli, koľko utrpenia museli prežiť vaši predkovia, aby ste sa dnes o vojne dozvedali len z učebníc dejepisu alebo zo správ z ďalekých krajín sveta, ktorých obyvatelia nemajú toľko šťastia a útrapy vojnového konfliktu zažívajú aj v 21. storočí.“
bar
Foto: Karol Krištofovič
Primátor Senice Ľubomír Parízek v príhovore okrem iného povedal: „Človek má tendenciu zabúdať a byť ľahostajný k veciam a udalostiam, ktoré sa ho bezprostredne netýkajú. Ľudské zlo v dejinách umožňuje práve ľudská ľahostajnosť. Boli by sme veľmi krátkozrakí, ak hrôzy 2. svetovej vojny budeme brať ako niečo čo je dávno za nami, čo s našimi životmi nemá nič spoločné. Národ, ktorý nepozná svoje dejiny, je odsúdený prežiť ich znovu. My však ľahostajní nie sme a nezabúdame. Preto sa hlboko skláňame pred padlými vojakmi Červenej armády, v radoch ktorých bojovali viaceré národnosti vtedajšieho Sovietskeho zväzu, Rumuni, Slováci alebo Česi. S úctou a vďakou vzdávame hold všetkým ľuďom, ktorí oslobodili nielen naše mesto, ale celú Európu od nacizmu, neľudského režimu, ktorý po sebe zanechal milióny obetí, nenávratne poznačené osudy ľudí na celom svete a spustošenú Európu.
Tak ako naši rodičia a starí rodičia nás učili nezabudnúť a pripomínať si ako draho sa musel vykúpiť mier, v ktorom dnes žijeme, je zas našou úlohou toto posolstvo odovzdať našim deťom, aby aj ich deti a ďalšie generácie dostali do vienka mier a schopnosť si ho vážiť, vážiť si tých, čo zaň bojovali a položili svoje životy. Preto tu, milí žiaci dnes stojíte, aby ste na dátum oslobodenia Senice nepozerali iba ako na dátum v kalendári. Aby ste si vždy v tento deň spomenuli, koľko utrpenia museli prežiť vaši predkovia, aby ste sa dnes o vojne dozvedali len z učebníc dejepisu alebo zo správ z ďalekých krajín sveta, ktorých obyvatelia nemajú toľko šťastia a útrapy vojnového konfliktu zažívajú aj v 21. storočí.“
bar
Foto: Karol Krištofovič