Dr. Ivan Horváth
Dr. Ivan Horváth /1904 – 1960/
Advokát, diplomat, politik, spisovateľ, vedúci skupiny protifašistického odboja v Senici, fotograf, prvý náčelník Fotoklubu Retina
Ivan Horváth sa narodil 23.7.1904 v Senici, v národne uvedomelej rodine advokáta Cyrila Horvátha. Študoval právo v Bratislave, Prahe a diplomatické vedy v na parížskej Sorbone.
Po skončení štúdií bol zamestnaný na súde v Bratislave, neskôr pôsobil ako advokát v Senici.
Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil na protifašistickom odboji, spolu s Dr.Hatalom, Zuščíkom a ďalšími viedli ilegálnu odbojovú skupinu, ktorá pomáhala utečencom z Protektorátu, podporovala partizánsky boj na Brezovských kopaniciach a pomáhali ľuďom uväzneným vo fašistickom väzení v Senici. Po vojne v roku 1945 vykonával vysoké politické funkcie v Slovenskej národnej rade - ako podpredseda, v Zbore povereníkov - povereník pre sociálne veci, v Národnom zhromaždení ČSR a napokon ako veľvyslanec ČSR v Maďarsku.
V roku 1950 bol nespravodlivo obvinený spolu s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdený na 20 rokov väzenia .Prenasledovaná bola i jeho manželka a 12 ročná dcéra, ktoré tiež uväznili. Po 9 rokoch bol pre zlý zdravotný stav prepustený. Krátko po prepustení 5. septembra 1960 v Bratislave zomrel.
Ivan Horváth bol nielen advokátom a politikom, ale aj úspešným spisovateľom a fotografom, veľmi rád hrával deťom bábkové divadlo. V Senici bol prvým náčelníkom Klubu turistov a lyžiarov - neskôr Fotoklubu Retina.
Knižne vydal zbierku krátkych próz Mozaika života a snov (1923), knihy Človek na ulici (1928), Vízum do Európy (1930), Tak sa to malo stať (1944), Návrat do Paríža (1947) a novelu Život s Laurou (1948). Z francúzštiny preložil Maupassantov román Život a napísal i niekoľko bábkových hier.
V roku 1965 odhalili Dr.Ovanovi Horváthovi v Senici na Štefánikovej ulici pamätnú tabuľu, ktorá však sa stratila pri búraní domov na tejto ulici.