V Senici o potrebe zvýšenia miestnych daní diskutovalo v Senici 18 starostov a primátorov
Rada Združenia miest a obcí Záhoria (ZMOZ) sa pravidelne stretáva, aby spoločne hľadali najlepšie riešenia problémov, ktoré potom môžu aplikovať vo svojich obciach. Najdôležitejšou témou stretnutia v stredu 22. novembra bol vplyv inflácie na rozpočty miest a obcí a ich možné riešenia. Starostovia a primátori spoločne konštatovali, že napriek maximálnemu šetreniu na strane výdavkov, je nevyhnutná potreba zvýšenia daní a poplatkov z dôvodu dodržania zákonných povinností v zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Príčinou tohto stavu sú opatrenia štátu – daňový bonus, zvýšené ceny energií, zvyšovanie miezd v školstve a verejnej správe. Pri prvom zostavovaní rozpočtu napríklad Gbelom chýbalo 400 tisíc euro, v Senici takmer milión a v Holíči sa dostali až na 2,2 milióna eur. Z prítomných starostov a primátorov každý deklaroval, že sú prinútení zvyšovať dane, aby mohli poskytovať služby občanom na doterajšej úrovni.
Podľa predsedu ZMOZ a primátora Senice Martina Džačovského každý hľadá spôsob, ako sa vyrovnať s nižšími podielovými daňami: „Komunikujeme s poslancami, aby sme rozhodli, či ideme vypínať alebo obmedziť niektoré služby. V prípade, že ich nechceme obmedziť, čaká nás to negatívne vnímané zvyšovanie daní a poplatkov. Toto všetko si prechádzame a hľadáme konsenzus, aby zvyšovanie nebolo dramatické. Pri bytoch to môže byť 50 centov mesačne, pri domoch 2-3 eurá. Veríme, že to naši obyvatelia nebudú mať problém zaplatiť, na druhú stranu im musíme poskytnúť služby, na ktoré sú zvyknutí.“
Starostka Skalice Oľga Luptáková vidí verejné financie najviac rozvrátené od Nežnej revolúcie: „Štát nás tlačí do zvyšovania daní, keď chceme zachovať naše služby v rovnakej kvalite ako tento rok. V prognóze štátneho rozpočtu na rok 2024 je napríklad koeficient na žiaka 105, tento rok bol 107, pritom platy pedagogických zamestnancov išli o 22 percent hore a ostatných zamestnancov vo verejnej správe o 17 percent.“
Mestá aj doteraz by bez grantových schém neboli schopné realizovať svoje kapitálové aktivity. Ak nechcú úplne utlmiť rozvoj, sú nútené pristúpiť k zvýšeniu daní a poplatkov, v Gbeloch rátajú s 25 percentným navýšením. „Snažili sme sa čo najmenej zaťažiť našich občanov, ale bez zvýšenia daní rozpočet nedokážeme zostaviť, aby sme dokázali plniť všetky úlohy, ktoré má mesto zo zákona. Hľadáme všetky rezervy aj u seba, ale neradi by sme všetky investície radikálne rušili a obmedzovali. Museli sme si spraviť priority, podľa toho, ako máme rôzne projekty pripravené,“ konštatoval primátor Gbelov Martin Jahodka.
Zostaviť rozpočet je náročné aj pre matadora samosprávy Zdenka Čambala, ktorý je primátorom Holíča od roku 2006: „Každý rok hovorím, že rozpočet je koncipovaný v konzervatívnom móde, ale takto konzervatívny ešte nebol. Zvýšenie cien energií bolo kompenzované iba čiastočne, transfer prostriedkov na zvýšenie miezd vo verejne správe, vrátane učiteľov, sa neudial vôbec.“
Zdenko Čambal pri návrhoch zvyšovania poplatkov pripomenul aj ďalšiu povinnosť samospráv: „V Holíči je návrh pri daniach za odpad 50€ z doterajších 40€ a to tam nie sú zarátané náklady na mechanicko-biologickú úpravu odpadov, čo bude 150-200 tisíc v ďalšom roku.“
Primátor Senice prezentoval na túto tému pozitívnu správu: „Máme neoficiálnu informáciu, že termín povinnosti spracovávať takýmto spôsobom odpady v obciach sa posúva na rok 2025. Mal sa meniť aj poplatok štátu za skládkovanie, ktorý sa mal násobne zvýšiť, teraz je informácia, že táto cena by sa nemala meniť a poplatok za odpad by nám narástol iba o infláciu a niektoré ďalšie výdavky.“
