K 75. výročiu oslobodenia...
K 75. výročiu oslobodenia...
V týchto májových dňoch si pripomíname 75. výročie oslobodenia Slovenska. I samotná Senica a Čáčov si 7. apríla 2020 pripomenuli túto udalosť.
Nemožno zabudnúť na vojakov Červenej armády, ktorí zomreli v senických vojenských lazaretoch, ale i na tých, čo prežili a mali vzťah k nášmu mestu. Jednými z nich boli i dvaja príslušníci leteckej divízie dislokovanej na Kaplinskom poli a Hrušovom – palubný strelec Nikolaj Vasilievič Razumichin a letecký technický pracovník Pavel Petrovič Andrejev, po vojne obidvaja pôsobiaci na Katedre geografie Leningradskej štátnej univerzity, Andrejev ako prorektor univerzity a Razumichin ako dekan Geografickej fakulty.
V povojnových rokoch sa slovenský básnik Ján Kostra stretol v Leningrade s Pavlom Petrovičom Andrejevom, kde si zaspomínal na jar strávenú v Senici a Čáčove a požiadal Jána Kostru o odovzdanie pozdravu do Senice a Čáčova. Tento pozdrav Ján Kostra vložil do básne „Stretnutie v Leningrade“.
Nikolaj Vasilievič Razumichin viackrát navštívil naše mesto a do svojej smrti udržiaval kontakt s pani učiteľkou Máriou Slivkovou. Pri príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta Senice mu mesto udelilo titul „čestný občan mesta Senice“.
Peter Bača, predseda Klubu vojenskej histórie Záhorie
Ján Kostra
Stretnutie v Leningrade
Ja nezabudnem nikdy na tú hodinu,
keď na nábreží Leningradu,
znovuzrodeného z ľadu, blokády a hladu,
poznal som Pavla Petroviča Andrejeva.
Bol hmlistý deň, keď sa Neva
rovno do oblohy vlieva.
Hmlou prenikala iba Zlatá ihla Admirality,
silueta Medeného jazdca
a do toku uplývajúcich vĺn
prepevne zakotvená Aurora.
Padalo lístie na Nevu
a odtekalo do mora.
V tej leningradskej jeseni
Pavel Petrovič Andrejev,
prorektor univerzity,
spomínal na jar
slovenského Záhoria.
„Pozdravte v Senici a Čáčove,
snáď spomenú si – v štyridsiatom piatom...“
Ale my visíme mu na slove,
čo mimovoľne vykĺzlo sa z úst.
„Prosíme vás, čo je na tom?
Stavali sme aj inde mosty...“
Vysoký, skromný, ľudsky prostý
lúči sa s nami úsmevom.
A ja len teraz nad Nevou,
v zahmlenej, vážnej leningradskej jeseni,
skiaď obra sila pramení,
vidím ho v plnej kráse, v plnom jase,
most ponad kalné prúdy doby odchodiacej,
prvý most v Bratislave nad Dunajom,
čo vystavali k našim májom
sovietski ľudia.